Create Your First Project
Start adding your projects to your portfolio. Click on "Manage Projects" to get started
Nest / Hniezdo
Year / Rok
2021
Materials / Materiály
polystyrene, construction materials, cables
polystyrén, stavebné materiály, káble
Size / Rozmery
75 x 78 x 125 cm
Exhibited in / Vystavené
Exhibited in / Vystavené
EN
My journey to Ecuador at the end of 2021 was my first so-called initiatory trip, which had a major impact on the development of my artistic work. During the first month, I traveled across the country, discovering its places and people. After continuous, frantic movement, I stopped for about a month in one defined spot – in the rainforest, at the Rio Bigal Reserve in the Sumaco National Park. The reserve, a small patch of green on the map, felt to me like a tangible paradise on Earth. All the more it pained me when I happened to wander beyond the borders of the reserve and all I saw were a few solitary palm trees in a dry field and, here and there, a patch of coffee plants or sugarcane.
Never before had I felt so intensely how, by our very existence, we degrade nature – how we overwhelm it with waste as the source of all our vital needs and destroy the shelters of “other” living beings with our homes. Right before my eyes, the green waves of vegetation were being devoured by the rigid grayness of concrete structures, and nature was being replaced by tons of plastic, slowly becoming a part of the landscape.
In seeking a form and symbol through which I could communicate these impressions, I found inspiration in a termite nest. The nest itself, as a sign, symbolizes for me birth, life, shelter, or home. By gently stylizing the object into the shape of a human embryo, I metaphorically link the world of this insect with the human world.
Termite nests were often found in the area of the reserve. They clung to the trunks and branches of trees several meters above the ground. I was fascinated by them. These tiny civilizations, with their eusociality, strikingly resemble our societies. They construct large and sophisticated structures, have their own social castes, and were the first to practice agriculture. They even contribute to global warming. Unlike us, however, they live in symbiosis with their surroundings. Termites do not threaten the world – they maintain its balance. But what kind of relationship with the environment do we have? How do our nests – our concrete cells – affect the world?
To create the object, I used non-recyclable and non-biodegradable construction material. In this way, I replaced the living, organic matter of the termite nest with a dead and barren substance. I wanted to point out that while abandoned termite nests become organic mush and nourishment for the growth of other organisms, human "nests" – our homes and the consumption tied to them – instead contain and transform into a contaminating component of the Earth's surface. Unlike them, we are an unwanted lump, a parasite that has become a dominant part of the world.
SK
Cesta do Ekvádoru koncom roku 2021 bola pre mňa prvou, tzv. iniciačnou cestou, ktorá mala velký impakt na vývoj mojej tvorby. Prvý mesiac som cestovala naprieč krajinou, spoznávala jej miesta a obyvateľstvo. Po sústavnom bláznivom premiestňovaní som sa na približne mesiac zastavila na jednom ohraničenom mieste - v pralese, v Rezervácii Rio Bigal v Národnom parku Sumaco. Rezervácia, ohraničený zelený fľak na mape, bol pre mňa zhmotneným rajom na zemi. Tým viac ma bolelo, keď som náhodou prešla za hranice rezervácie, a jediné čo som videla, bolo zopár samostatne stojacich paliem na suchom poli a kde - tu nejaké pole s kávovníkmi alebo cukrovou trstinou. Nikdy predtým som tak intenzívne nevnímala to, ako vlastnou existenciou dehonestujeme prírodu, ako zdroj všetkých našich životných potrieb zahlcujeme odpadom a vlastnými obydliami ničíme útočiská „ostatného“ živočíšstva. Priamo pred mojimi očami zelené vlny rastlinstva požierala hranatá šeď betónových stavieb a prírodu nahrádzali tony plastov, ktoré sa postupne stávali súčasťou krajiny.
Pri hľadaní tvaru a symbolu, skrz ktoré som chcela svoje dojmy sprostredkovať, som sa inšpirovala termitím hniezdom. Hniezdo ako samotný znak pre mňa symbolizuje zrod, život, útočisko či domov. Jemnou štylizáciou objektu do tvaru ľudského embrya metaforicky prepájam svet tohto hmyzu so svetom ľudským.
Termitie hniezda sa často vyskytovali v oblasti rezervácie. Nachádzali sa prichytené na kmeňoch a konároch stromov niekoľko metrov nad zemou. Fascinovali ma. Tieto drobné civilizácie svojou eusocialitou nápadne pripomínajú naše spoločenstvá. Budujú veľké a dômyselné stavby, majú vlastné spoločenské kasty a ako prvý začali vykonávať poľnohospodárstvo. Dokonca prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Na rozdiel od nás však žijú v symbióze s okolím. Termity svet neohrozujú, ale udržiavajú v ňom rovnováhu. O aký vzťah s okolím však ide v našom prípade? Ako naše hniezda, betónové bunky, pôsobia vo svete?
Na zhotovenie objektu som použila nerecyklovateľný a nerozložiteľný stavebný materiál. Žijúcu, organickú hmotu termitieho hniezda som tak nahradila hmotou mŕtvou a neplodnou. Chcela som tým poukázať na to, že kým z opustených termitích hniezd sa stáva organická kaša a živina pre rast ďalších organizmov, ľudské „hniezda“ – domovy a s nimi spojená spotreba naopak obsahuje a premieňa sa na kontaminujúcu zložku zemského povrchu. Na rozdiel od nich sme nežiaducou hrčou, parazitom, ktorý sa stal hlavnou súčasťou sveta.
